1. deň:

Začalo to v piatok 18.1. 2013. Všetci sme sa zišli v Brne na Milénové ulici v SVČ Lužánky. Hneď zo začiatku na nás čakal chutný obed a usmievavá organizátorka a mama projektu Majka Krajná.

Účastníci prišli z rôznych kútov Česka a Slovenska, v rôznych vekových kategóriách, z rôznych škôl a prostredí, bolo preto potrebné, aby sme sa všetci navzájom poznali a predstavili. Každý položil na stôl jednu výstižnú vec, ktorú priniesol so sebou a ktorá mala za úlohu priblížiť ostaným, čo je to za osobnosť. Na stole sa objavila pestrá zmeska rôznorodých vecí: od elektronických zariadení, cez plyšáky, amulety po ručne vyrábané veci. Predmety niesli rôzne odkazy – rovnako ako ich majitelia – ktoré sme sa spoločne snažili odhaliť. Pri zoznamovačke nám aktívne pomáhala aj Ejčka Dittingerová.

Na tomto projekte sa teda zišli mladší i starší, študujúci i pracujúci, materiálne i duchovne založení, bez zdravotných i so zdravotnými problémami, znevýhodnení, s tvorivými i bez tvorivých skúseností, ale hlavne sa tu zišli dobrí ľudia otvorení novým skúsenostiam, s chuťou pustiť sa do práce.

Prvý zoznamovací deň zakončil pohľad do vnútra každej osoby prostredníctvom básničky, ktorá mala podať odpoveď na tému prečo som tu, čo očakávam a čo pre mňa znamená tvorba. Slovne nás do písania nakopla energická Simonka Trávníčková, ktorá pre nás zorganizovala krásny večerný tajomný básničkový akt.

Po tvorivej chvíli, keď sa každý odobral do svojho kútika, sme vytvorili 20 básničkových lampiónikov s mihotajúcim svetlom sviečky vnútri. Každý vytvoril svoju výpoveď, niekto konkrétnejšiu, niekto abstraktnejšiu ale každý svoju.

A tak sme sa každý s lampiónom v ruke v tichosti vydali do záhradky. Zo svietiaceho polkruhového hada sme vystupovali jeden po druhom a v prítmí večera a smrekov sme prečítali naše myšlienky, ktoré ostali zavesené na stromoch až do ďalšieho rána.

Z týchto výpovedí bolo jasné, že naša skupinka má tvorivý potenciál, každý svojim spôsobom, so svojim osobitným pohľadom.

            ...úryvky básní...

            Co mne sem přivedlo? Touha po nových zážitcích, zkušenostech, radostech a možnostech - touha po seznámení se s novými lidmi, přáteli a kamarády a následná spolupráce a souhra s nimi - touha popráci s hlínou, keramikou a využití veškerých možností při práci s ní - touha realizovat kousek sebe.

            Chcem tu niečo vytvoriť, tetu moju potešiť. Niečo malé hlinené, s láskou a rukami stvorené. Do prírody to bude vsadené, niečo tu po mne ostane.

Prvý zoznamovací deň sme zakončili spoločnou večerou a presunom na ubytovňu.

2. deň:

Na druhý deň ráno nás Majka, výborná keramička uviedla do témy mílníků a smírčích kamenů, ukázala nám miesto, kde bude náš spoločný výtvor bývať, stáť, zdobiť krajinu. Je to prostredie meandru riečky Jihlavy pri Stříbskem mlýnu, neďaleko obce, Ivančice u Brna. Toto miesto už zdobí stromokruh Európy a zvonica so srdcom.

MOŽNO FOTO miesta

Po inšpiratívnych fotkách rôznych výtvorov sme sa opať každý odobrali na svoje tiché miesto, kde sme kreslili a gumovali a opäť kreslili návrhy našich kameňov.

Po chvíli sme sa všetci zišli za stolom, aby sme sa porozprávali o náčrtoch a dohodli sa na konečnom vzhľade spoločnej sochy.

Vzniklo veľa zaujímavých a originálnych návrhov, bolo ťažké zvoliť len jeden, preto sme sa rozhodli hlasovať. Hlasovanie prebiehalo v dvoch kolách a výsledný návrh bol na svete.

Teraz nás už nič nedelilo od toho, aby sme sa konečne zoznámili s úžasným materiálom na výrobu našich sôch – s hlinou. Majka nám dôkladne vysvetlila a ukázala ako sa má hlina predpracovať, zbaviť vzduchu, rozmiesiť. Miestami sme museli použiť aj celkom veľkú silu.

Keď si každý podal s hlinou ruku, začali sme formovať základy našich segmentov, kameňov, koráliek i balvanov. Niektorí z nás už mali za sebou prácu s hlinou, iní nie, našťastie sme boli inštruovaní skúsenými a zručnými lektormi: Majkou Krajnou, Adélkou Šósovou, Matějem Řízkem a Jiřím Krajným.

Po úvodných inštrukciách a po začiatočnom modelovaní sme všetci privítali obednú prestávku. Po nej, plný energie, vrátili sme sa s chuťou do práce. Postupne sme prirábali pláty hliny, ktoré sme starostlivo a precízne pripájali k zvyšku sochy. Niektorí zvolili iný postup a svoje kamene vydlabávali. Tak či onak, naše kamene rástli do výšky, šírky ale hlavne do krásy.

Podvečer, keď sa zotmelo, organizátori si pre nás pripravili zaujímavú aktivitu, aby sme predsa nesedeli celý deň len vnútri. A tak sme sa rozdelili do troch tímov a spoločnými silami sme Vrávorali, až kým každý tím neprišiel do cieľa.

Vyšantení a s úsmevmi na tvári sme sa vrátili akurát na večeru, vyhladovaní z behu a hry. Po oddychu a čajíkoch sa polovica účastníkov ďalej venovala svojim dielam a druhá polovica sa usadila do pološera k dataprojektoru a prezentácií o umení, vnímaní umenia a špecifikách umenia a umeleckých diel zasadených do určitého miesta. Prednášku spolu s diskusiou mal na svedomí sochár Matěj. Po prednáške sme ešte popracovali na našich dielach, bolo potrebné ich dobre zabaliť a uskladniť, aby sa na nich dalo ďalší deň pracovať.

Večer sme každý zaspávali s myšlienkou na náš kameň.

3. deň:

V nedeľu ráno sme sa bez otáľania pustili do dokončovania našich kameňov, o to intenzívnejšie, že časť účastníkov musela vycestovať domov na Slovensko už okolo obeda.

O tom, že sme pracovali pilne svedčí aj to, že sme väčšinu kameňov pozatvárali už pred obedom.

Po chutnom obede nasledovala rozlúčka a priania všetkého dobrého účastníkom odchádzajúcim smer Nitra. S väčšinou z nich sme sa lúčili len na chvíľu – o 2 týždne predsa pokračujeme.

Ostatní sa po obede a čajíku vrátili spať k svojim dielam. Každému z nás sa podarilo svoj kameň zavrieť, vyrezať otvor na inštaláciu a upraviť povrch podľa svojich predstáv.

Niektorí sa rozhodli svoje kamene zanechať s čo najviac uhladeným povrchom, niektorí sa rozhodli pre zaujímavú štruktúru, alebo doň dačo svoje vyryli.

Každý kameň bol na konci dňa a víkendu hotový, krásny a pripravený na schnutie.

Na koniec sme spoločnými silami poupratovali stredisko a vyjadrili na papier svoje dojmy a postrehy. Napriek všetkým ťažkostiam a nejasnostiam sme mali všetci na konci dňa dobrú náladu a odnášali sem si skvelý pocit a nové skúsenosti. Pred definitívnym odchodom sme si ešte nachvíľu posedeli v hospůdce, prebrali dojmy a budúce možnosti a šli každý svojou cestou. Avšak, nie nadlho…

príbeh o ďruhom workshope nájdeš po kliknutí na tento text (: